štvrtok 31. októbra 2013

V lese

Doobedu sme sa v rámci manželovej dovolenky namiesto obchodov vybrali radšej do lesa. Dobrý nápad. Schody, kľučky, kuchynská doska, ... to všetko počká. :D
Nájdi vtáčika. :)





















pondelok 28. októbra 2013

Fotoúlovky

z dnešnej prechádzky, ktorú som si naordinovala po tom mojom šijacom maratóne.












Škoda useknutého vrcholu. No ale...malý foťák a veľký strom. :D


Otočený horehlavou.





Jediný suvenír, ktorý som si doniesla domov je práve lístok na poslednej fotke. No nie je tá jeseň krásna? Síce po nej príde zima, čo v našich podmienkach znamená obvykle len pľačkanicu v akejsi snehovosoľnoblativej brečke, ale pred jej príchodom sa aspoň s nami takto farebne lúči, aby nám nebolo ľúto, že je leto preč. A ak sa podarí, aj v zime nám Niekto vyčaruje úsmev na tvári - či už snehovou pokrývkou alebo ľadovými kvetmi na oknách. Sú to drobnosti, ktoré si nevšímame, pretože nadávame na zamrznuté autá, šmykľavé chodníky, ... Oooj, keby sa mi to darilo pozerať na svet pozornejšie. :)

Hotovo, HOTOVO !!!

/: Hip, hip, hurá :/ 3x!!!

Nemyslela som, že to budem mať. Už ma to absolútne nebavilo. :D Síce chýba ešte prišiť 3 stužky ako pútko, ale metre mi nevyšli len kvôli mojej vymýšľavosti.
Prečo? Ono totiž, vymyslela som si, že keďže adventné obdobie býva rôzne dlhé, neuspokojím sa len s 24 ponožkami, ale urobím rovno do zásoby ešte 4 navyše. Pre istotu. Ak to budem chcieť použiť aj v iný rok. (Je s tým síce problém, keď sa čísla nezhodujú s dátumom, ale nám to nevadí.) Viem totiž, že by sa mi nechcelo potom v budúcnosti dodatočne ešte došívať zvyšné. Takže celkovo ich mám ... 31. :D 
Hej, moje počty sú zvláštne. Ale ono, ponožka podľa Ajkinho nákresu nedopadla celkom priaznivo. Nevedela som to pekne nakresliť. A keď som to ušila, tak pri predstave, že sa v takej útlej ponožtičke hrabe manžel...no, povedala som si, že musím nejako aspoň trošku rozšíriť ten vrch. Druhá ponožka tiež nevyšla veľmi priaznivo. Nákres je jedna vec, ale potom výrobok, očividne druhá. :D A tá tretia nadbytočná ponožka? ...to zase kým som sa dohodla sama so sebou, ako to budem mať farebne (...najprv som myslela, že urobím 7 ks z 3 farieb, potom som si vymyslela, že na nedeľe by mohli byť iné, a že ich ušijem 28. No a v obchode som sa nevedela veľmi rozhodnúť, jak to dopasovať, s čím, tak som napokon vybrala 3 farby dvakrát s rôznym vzorom a tú štvrtú som musela vziať jednofarebnú).
Takže až u tretej ponožky som sa dopracovala ku konečnému tvaru. Dal mi však zabrať potom so zakladaním - tá rozširujúca sa horná časť. No snáď to nevyzerá až tak hrozne. Avšak pri pohľade na hotovú vec sa nemôžem ubrániť pocitu, že je to viac čižmička ako ponožka. Ale mne to nevadí. Bude mi to aspoň pripomínať mikulášsku čižmičku. :)
Ďakujem veľmi pekne za radu Zuzane a Ajke, ktoré mi poradili, že existuje obojstranný vlizelín. Veľmi mi tým pomohli. Neviem veruže, ako by som to inak robila. :)
Stačil mi problém ako to správne podhnúť. Robila som to najlepšie, ako mi napadlo (a tých nápadov, kým som sa dostala na koniec, bolo viacero), ale predpokladám, že skúsené šičky by našli chyby a aj vlasy by im možno dupkom vstávali, čo som to stvárala. :) Ja som však rada, že to nejako mám. Mne spôsobili komplikácie aj pútka. Tie sa mi veľmi nedarili. Nie som extra premýšľavá krajčírka. :D Rozhodne som merala len raz a potom strihala. Takže som jedno pútko našila rubovou stranou tak, že ju bolo viac vidieť. Vravím si, OK, jedno, to sa v tom množstve stratí. Na druhý deň som sa pri ďalšom zašívaní FAKT snažila a premýšľala a... nestačilo to. Dopadlo to rovnako. Jedno zase chybne. Tak som sa s tým zmierila a povedala si, že to nebude vyzerať ako chyba, keď polovicu stužiek našijem schválne opačne. :D mám dojem, že takúto nútenú chybovosť sa mi podarilo dodržať. :)
Tak, tu sú ! Tuším som na ne hrdá. Nie sú to síce dvadsaťosmorčatá, ktoré by sa podobali (farby a vzory neberiem do úvahy) , ale sú moje! :D
Jeeeškovi zraki, ja mám hotovo. :D Jupííííííííííí. Voľnoooo!!! Aký pekný sviatok. :)
(PLESK! Mara, preber sa! Ajka má v zálohe určite nejaké zaujímavé pokračovanie s tými veľkými kusami látky a vatelínu. :D To si zase dáš.)
Nuž, idem asi na prechádzku. Slnko zase zašlo za mraky, ale čo už. Potrebujem prečistiť mozog! Pekný zvyšok dňa.

nedeľa 27. októbra 2013

piatok 25. októbra 2013

Všelijaké

pečenie.

Dnes som mala v pláne urobiť gombíky na adventný kalendár podľa Ajky. Aby som náhodou neblokovala trúbu počas víkendu. Lenže, hodnú chvíľu mi trvalo, kým som našla hmotu. :D V tom bordeli som ju nevedela nájsť. No, bodaj by vedela, keď bola v taške, kde nemala byť. ;)
Chcelo by to nejako zorganizovať. Pooddeľovať bavlnky od korálok, tie od látok a od plste  a tie od farieb a od servítok. Všetko od všetkého. Takto sa v tom veruže nevyznám. :D
Moja prvá práca s Premo hmotou (ponúkli mi ju v obchode ako novinku, že asi sa s ňou bude dobre robiť, lebo je veľmi mäkká) skončila so zmiešanými pocitmi.
Na jednej strane ... som taká šikovná, že dokážem pripáliť nielen koláče, ale aj hmotu :D Pýtala som sa v obchode, či to mení farbu upečením. Vraj nie. No ak ozaj nie, tak teda, musela som ju pripáliť. :))) Avšak, keďže výsledný odtieň skúšobnej várky mi vyhovoval, nechala som aj druhý plech tak isto dlho v rúre. Hej, moja vina, nedodržala som technologický postup...písali, že 30 minút pri 130°C je to na hrúbku 6mm, ja som mala 125°C cca 25 minút hrúbka cca 2-3mm. :) Snáď to vydrží.
A na tej druhej strane ... obdivujem všetkých, ktorí z toho robia náušnice a iné krásy. Aj tá najmäkkšia hmota, ktorú som mala (Fimo, Cernit a iné, čo som skúšala v obchode, boli fakt o hodne tvrdšie), sa mi ťažko hnietla. Predstava, že hnetiem rôzne farby a robím nejaké obrazce mi neprišla lukratívna, aj keď viem, že to budem musieť raz vyskúšať, lebo mi nedá. :D
Inak sa s ňou robilo dobre. Vyvaľkala som to obyčajným váľkom na cesto, ktorý som obalila do potravinovej fólie. Nenašla som totiž rovnú sklenenú fľašu ani nič iné, vhodné.
Nevedela som sa iba rozhodnúť, ktoré vykrajovátko použijem. Trochu som bola sklamaná, že som v tom vreci nenašla žiadnu kométu. Celkovo tam bolo viac formičiek ako vykrajovátok. Ale nevadí. Vyskúšala som pár z nich, ktoré sa mi hodili veľkostne, a ako najlepšia mi vyšla hviezdička.

Všimnite si farbu. Biela perleťová. :)

Iste, trochu skresľuje aj blesk, ale namiesto bielej perlete mám nejakú medovozlatú. Myslím však, že pekné.
Včera som zošila ďalšie 4 ponožky a dokonca dve sú už úplne hotové aj s pútkami na zavesenie. Ale ukážem, až keď ich bude viac. Mala by som to zvládnuť do utorka. Príde totiž manželík, ta nech nemusím hrať mŕtveho chrobáka. Takže cez predĺžený víkend ma čaká hlavne dokompletovanie ponožiek, ale musím robiť pomedzi to aj niečo iné, bo určite bude zvedavý, čo som robila, kým tu nebol. :) Bo keby som povedala, že nič, strašne by sa čudoval a asi by bol aj nespokojný. :)
No a predvčerom som vyskúšala upiecť KOKA sušienky podľa tohto receptu. Zaujal ma jednoduchý postup (hnevá ma iba, keď treba do recepisu iba žĺtko/bielko...čo ja potom s tým zvyškom? Včera na večeru som mala teda bielkovú praženicu so šunkou...a musím povedať, že nič moc. To žĺtko nerobí iba farbu. :D ) Sušienky som robila z dvojitej dávky, lebo 240 g múky sa mi zdalo málo. Tak som sa z toho ušúľala a nabudúce bez pomocníka toľko robiť nehodlám. 150 kúskov mi vyšlo. Škoda len prvého plechu. Ten bol tiež taký skúšobný - ako dnešné gombičky. :) Horšie je, že výsledná chuť nebola prijateľná. Farba by sa zniesla, ale zhoreniny jesť nemusíme. Tak som ladila, ladila, každým plechom. Najlepší bol plech, ktorý som vybrala "predčasne" z rúry, lebo som musela na záchod. :D Ale mužovi chutilo, aj jeho kolegovi v práci, dokonca aj našim robotníkom. Len jeden tuším pohrdol - no, pivné ani bôčikové sušienky som ešte nejedla. :D

Prajem príjemný predĺžený víkend. Nech máme slnko, aby sme si mohli ešte užiť jesenné lúče niekde na prechádzke šušťavým lesom.

utorok 22. októbra 2013

Niečo z dnešného dňa + dve súťaže

Najprv však tie dve zaujímavé giveaway.
Jedna je u Janky:

Ceny sú lákavé. Neviem veru, ktorá je krajšia. :)

A druhá je u Jazmínny:

Výhra ako vyšitá na nejaký jesenný večer...uvariť si šípkový čaj, zapáliť sviečku a pochutnať si na domácich sušienkach.

No neoplatí sa skúsiť šťastie? V  každom prípade, oplatí sa pozrieť uvedené blogy nielen kvôli súťažiam. 

A teraz k dnešku. Bol to pekný deň. Nielen počasím vonku. :)
Začalo to doobedu, keď sme prvýkrát zapálili oheň v našej krbovej vložke s teplovodným výmenníkom. Vypaľovali sme smrad farby, takže žiadna romantika to nebola. 
Tak to je naša opacha. Dúfam, že keď sa obloží, tak to bude vyzerať pekne. Ale moje predstavy o kráse sa zatiaľ míňajú s tým, čo vidím v obchodoch. :( Možno si zvykneme aj na toto. :D hahaha
Iba sme sa kochali, že HORÍ to. :) Ešte aj teraz večer to trochu smrdí. Dúfam, že sa to rýchlo vylepší.

Na obed sme mali toto:

Nieeee, nie je to žiadna paradajková omáčka. Pôvodne som sa chystala na cviklovú polievku zo stránok šikovnej kuchárky Kristýnky. Ale klasika. Keď som bola pred pár dňami nakupovať, kúpila som akurát cviklu a zemiaky. :D Takže som to vzdala a mrkvu s petržlenom som vynechala a ...uvarila opäť úplne iné jedlo. Ale nebolo to na škodu. Vedela som, že muž čistú polievku aj tak neocení a tak som včera (ešte stále netušiac, čo všetko okrem cvikly a zemiakov treba) kúpila sekanú, že urobím hustejšiu polievku a opečiem k tomu sekanú. No...napokon to skončilo tak, že som uvarila cviklu so zemiakmi a ostatnými dostupnými ingredienciami a na zahustenie som tam vsypala hromadu ryže, ktorá zvýšila z nedeľného obeda. Po rozmixovaní som tam dala ešte povariť kyslú smotanu. Netrúfla som si ju dať až na záver do taniera, lebo už bola po záruke. Pred koncom varenia som namiesto bazalky vsypala nadrobno nasekanú petržlenovú vňať. 
AVŠAK. Napriek úplne inému očakávaniu bol výsledok jedlý a pochutili sme si. A hurááá, zas máme aj na zajtra. (A ktovie či nie aj na pozajtra. :D )

Na záhrade nám ešte stále ostošesť kvitne hrášok. :) Vytrvalec. A keďže takto pekne kvitne, nechali sme ho, nech robí aspoň parádu, aj keď už z neho asi hrášky nebudú. 

A aj niektoré ruže (najmä tie, ktoré mali šťastie a neboli zavalené stavebným materiálom) majú ešte výdrž a trochu kvitnú napriek veľkej nestarostlivosti z našej strany.

Inak, včera som sa pustila do šitej hračky. Nakoľko muž nahlásil príchod domov, bolo treba schovať adventné prekvapenie :D a zamestnať sa niečím iným. Keďže sa blížia vianoce, kamarátka má malú Klárku, a bola som v metrážovom textile (veľká plocha, krásne látky, vybrať sa mi nedalo) kvôli inej veci, rozhodla som sa skúsiť nejakého medvedíka. Našla som si tohoto. Na obrázku vyzeral pekne, a čo je hlavné, jednoducho. :D No...a huráá, ešte aj dve predlohy. Pustila som sa do menšej, že reku, na skúšku a bude to rýchlejšie, "jednoduchšie". No omyl. Síce som to spichla relatívne rýchlo. Veď to napokon aj tak v konečnom dôsledku vyzerá. Ale nabudúce si strih trochu obmením, lebo v mojom ručnom prevedení vyzerá trochu nemackovsky a hlavne, nechám asi väčšiu dieru na prevrátenie. To boli muky, kým som to dala naruby. Čudujem sa, že som nič nepotrhala. A s ušami som tiež mala problém, kým mi docvaklo, ako sa tam vlastne zašijú. No, začiatočník som, no. :) Ale keďže mám kopec času, skúšam všeličo mne dostupné. Ktovie, možno sa dám aj na pletenie. Hoci to asi nehrozí. Ten môj pletársky pokus z detstva ma dosť odradil. :D Snáď druhý macko bude podarenejší a bude môcť poputovať k niekomu inému ako mne do šuflíka nepodarkov. Pochybujem totiž, že mu pomôže vyšitie očiek a ňufáku. :)
V porovnaní s originálmi je to môj malý prvorodený chudáčik. :D
Tak a to je všetko. Idem hľadať nejakú rýchlovarnú konvicu. Nech si tu aspoň čaj môžem uvariť bez behania do dolnej kuchyne. Má niekto nejaký tip na peknú a dobrú?

Pekný večer prajeM.