na pekárenský príspevok.
Ako som minule písala, prišla k nám teta Eta a tak máme doma pekáreň na chlieb. A že v nej už vznikli skvosty. :D Ale pekne po poriadku.
Pekáreň sme si zaobstarali kvôli tomu, že sme v poslednom čase dosť piekli vlastný chlieb a mne (resp. mužovi) to malo ušetriť nejaký čas, zbytočné starosti a hlavne kožu na rukách. Jedna z možností používania bola nechať ju najmä hniesť a kysnúť a konečné dokysnutie plus pečenie by sa konalo už v rúre. Ale hneď prvý pokus dopadol tak, že sa mi do toho ešte nechcelo. :D Hoci...zatiaľ máme tak 50% úspechov v pečení.
Prvý pokus:
Muž dal príliš veľa droždia, takže to nestihlo ani dokysnúť a už to liezlo von. :D Tak sme si vyskúšali, aké to je: nechať vykysnúť a potom piecť v rúre. Hrozné! Umývať potom toľko vecí od lepkavého cesta!!! :D Cesto sme strčili do formy na srnčí chrbát, lebo bolo dosť roztekavé, ale...po chvíli ho muž vyklopil len tak na plech, lebo rástlo, rástlo, až prerástlo formu a začalo sa vylievať. :D
Druhý pokus:
Muž sa jal piecť opravný chlieb. Pekne si nachystal ingrediencie a šup s nádobou do pekárne. Ale ouha! Poplietol sa a namiesto pečiaceho programu pre ten konkrétny chlieb dal program PEČENIE, ktorý si zapamätal z úvodného formuvypekacieho zoznamovania sa po rozbalení. Takže milí moji, suroviny sa rovno piekli. Ako vravel, tak cca 10 minút. A výsledok? Extra špeciálny chlieb. :D Ale zjedli sme ho statočne a tuším nedojedené zbytky (šli sme preč) sme strčili do mrazáku, že bude na opekanie kociek do hrachovky.
Pár vydarených :D na ukážku:
Tretí pokus:
Bol tuším môj. A celkom vyšiel. (Po tých dvoch nezdaroch sa nemusíte diviť. :D) Bonus bol, keď som "objavila Ameriku" - zistila som, že v kuchárskej knižke s chlebmi, ktorú sme dostali spolu s pekárňou sú pri receptoch iné čísla programov ako na samotnom prístroji. Muž mi to tvrdil už skôr, ale ja som ho zle pochopila. :D
Ďalšie pokusy:
Vychádzajú tak pol na pol. Cesto nám kysne, kysne a potom spadne. To sa nám stáva najčastejšie. Vyskúšali sme rôzne chleby z receptára a myslím, že ešte potrvá, kým vyskúšame všetky, bo muž sa rozhodol, že bude piecť ten jeden jediný, kým ho nedoladí tak, aby vyšiel ako má. Držím mu palce - všetky, čo mám, bo...máme veľký problém. Ťažko piecť podľa receptu, keď nemáme múky uvedené v recepte (a váženie droždia nám sabotuje váha s odchýlkou plus mínus 10g :D). Manžel sa totiž chytil toho, že biela múka nezdravá (ja som zas kdesi čítala novinku, že veľa vlákniny škodí :D), a gúglil a gúglil, až dogúglil a jedného pekného dňa som preberala 30 kilový balík.
Objednal samé delikatesy ako: špaldová, špaldová hrubá, pšeničná celozrnná, pšeničná celozrnná 100% graham, žitná celozrnná. Tej žitnej symbolicky kilo, z ostatných oveľa viac.
A aby mu to vyšlo s dopravou zadara, doobjednal rôzne kaše: pohánkovú, ovsenú, viaczrnnú, ryžovú, pšenovú. (Tie krabicové sú obvykle v kombinácii s kukuricou - myslím, že len pohánka je sama.)
Kvetinke. Ale tá ich momentálne odmieta. No asi to nebude kašami, lebo odmieta všetko. Neviem, či sa chystá žiť z prány abo čo!
No a ešte sme v balíku našli (teda - ja, bo muž vedel, čo objednal, takže sa veľmi nedivil)
extra špeciálnu hrachovú polievku do hrnčeka - s morskými riasami. Už sme ochutnali. A...asi nie sme nároční, bo chýbala nám tá glutamátová typická chuť. A aj chuť hrášku. :D No a potom tam bolo ešte:
rakytníkové mydielko (ten dr. Mýval sa mi páči :)) a nejaké šproty v konzerve...a to je snáď všetko.
Takže tak pekársky to poňal muž.
A aby som pridala aj pár úspechov...upiekla som dva celkom vydarené koláče.
Prvý:
Pôvodný recept je: 1/2 kg prášk. cukru zmiešať s 3 vajíčkami, pridať pol kila postrúhaných jabĺk a 40 dkg múky - krupicovej, plus prášok do pečiva. Dať na vymastený a múkou vysypaný plech. Piecť asi hodinu. Poleva čokoládová abo citrónová.
Moje zmeny: 300g cukru vyšľahané s vajciami (kto by to miešal ručne :D), pridané neznáme množstvo postrúhaných jabĺk, ale cez pol kila a...trochu takej múky, trochu takej... :D podávala som nejaké zbytky a už si nepamätám aké. No asi tam bola polohrubá, hrubá, nejaká celozrnná i špaldová a potom ešte pohánkové vločky jeden malý balíček (chcela som sa ich zbaviť, aby mi ich nezožrali mole), no a to som určite prekročila rámec gramáže a ešte som pridala strúhaný kokos, ktorý sa mi tiež presúšal v skrinke a nie a nie ho dojesť. :D Celkom sa divím, že ten koláč sa dal jesť. Piekla som ho na plechu na papieri v horkovzdušnej rúre hodinu pri 160°C. Po upečení som ho potrela jahodovou marmeládou a poliala polevou z kakaa a Hery (lebo Hera je pečenie :D).
Pohánkové vločky boli trochu tvrdšie, ale...keby som vedela ako, upiekla by som zas. :D No absencia pomeru múk odkazuje, že ďalší koláč bude úplne iný.
Druhý
celkom vydarený recept bol tento. Piekla som ho v pekáči na papieri a pozor! zabudla som olej. :D Jednoducho som ho prehliadla. :D Zistila som to až na druhý deň. Okrem tohto "detailu" som urobila len dve zmeny. Prvou bolo menej makovej hmoty. Taký (s)prostý dôvod bol - mala som len hrnček maku, ktorý bolo treba zjesť, aby nezhorkol. No i tak sa mi zdalo, že to stačilo. Na tom pekáči som to mala celkom pekne pokryté. Keby bolo málo, mala som pripravený slivkový kompót, ale nepoužila som. No a druhá zmena...mrveničku sa mi nechcelo odmeriavať, ta len tak od oka. Ale to nie je asi nič mimoriadne. Ten olej ma však dosť zaskočil. Možno by bol koláč lepší, ale...nám chutil aj taký, bezolejnatý. Hlavne mužovi, bo ten mak ozaj môôôže. :)
Nuž, a čo by som ešte aspoň v skratke pridala. Snáď len to, že to dnešné počasie ma vydesilo. Zrovna včera som sa tešila nad naším políčkom, že tam čosi raší (v pravidelných rozostupoch...to ozaj nebude plevel, ten nie je taký ukáznený) a že prízemné mrazíky neodradili rebarboru. A dnes taká smršť. Tak ak toto rebarboruška prežije, budem rada. A ešte som zasiala jedlú chryzantému a mizunu (do truhlíku do skleníka) a do toaleťákových roliek som si nasiala aj paradajky, uhorky, cuketu, pór, šruchu a ružičkový kel. Možno som si mala začať predpestovávať priesady skôr, ale...nebol čas. A s hrôzou som zistila, že dačo mi požralo macešky - jedného vinníka som našla: slimejš odporný. :( Kurník šopa, bodaj by pomrzli! (Tí slimáci!!!)
Druhý pokus:
Muž sa jal piecť opravný chlieb. Pekne si nachystal ingrediencie a šup s nádobou do pekárne. Ale ouha! Poplietol sa a namiesto pečiaceho programu pre ten konkrétny chlieb dal program PEČENIE, ktorý si zapamätal z úvodného formuvypekacieho zoznamovania sa po rozbalení. Takže milí moji, suroviny sa rovno piekli. Ako vravel, tak cca 10 minút. A výsledok? Extra špeciálny chlieb. :D Ale zjedli sme ho statočne a tuším nedojedené zbytky (šli sme preč) sme strčili do mrazáku, že bude na opekanie kociek do hrachovky.
Pár vydarených :D na ukážku:
Bol tuším môj. A celkom vyšiel. (Po tých dvoch nezdaroch sa nemusíte diviť. :D) Bonus bol, keď som "objavila Ameriku" - zistila som, že v kuchárskej knižke s chlebmi, ktorú sme dostali spolu s pekárňou sú pri receptoch iné čísla programov ako na samotnom prístroji. Muž mi to tvrdil už skôr, ale ja som ho zle pochopila. :D
Ďalšie pokusy:
Vychádzajú tak pol na pol. Cesto nám kysne, kysne a potom spadne. To sa nám stáva najčastejšie. Vyskúšali sme rôzne chleby z receptára a myslím, že ešte potrvá, kým vyskúšame všetky, bo muž sa rozhodol, že bude piecť ten jeden jediný, kým ho nedoladí tak, aby vyšiel ako má. Držím mu palce - všetky, čo mám, bo...máme veľký problém. Ťažko piecť podľa receptu, keď nemáme múky uvedené v recepte (a váženie droždia nám sabotuje váha s odchýlkou plus mínus 10g :D). Manžel sa totiž chytil toho, že biela múka nezdravá (ja som zas kdesi čítala novinku, že veľa vlákniny škodí :D), a gúglil a gúglil, až dogúglil a jedného pekného dňa som preberala 30 kilový balík.
Objednal samé delikatesy ako: špaldová, špaldová hrubá, pšeničná celozrnná, pšeničná celozrnná 100% graham, žitná celozrnná. Tej žitnej symbolicky kilo, z ostatných oveľa viac.
 |
| Pekne vidieť, že od hladkej svetlej to má ozaj ďaleko. |
A aby mu to vyšlo s dopravou zadara, doobjednal rôzne kaše: pohánkovú, ovsenú, viaczrnnú, ryžovú, pšenovú. (Tie krabicové sú obvykle v kombinácii s kukuricou - myslím, že len pohánka je sama.)
Kvetinke. Ale tá ich momentálne odmieta. No asi to nebude kašami, lebo odmieta všetko. Neviem, či sa chystá žiť z prány abo čo!
No a ešte sme v balíku našli (teda - ja, bo muž vedel, čo objednal, takže sa veľmi nedivil)
extra špeciálnu hrachovú polievku do hrnčeka - s morskými riasami. Už sme ochutnali. A...asi nie sme nároční, bo chýbala nám tá glutamátová typická chuť. A aj chuť hrášku. :D No a potom tam bolo ešte:
rakytníkové mydielko (ten dr. Mýval sa mi páči :)) a nejaké šproty v konzerve...a to je snáď všetko.
Takže tak pekársky to poňal muž.
A aby som pridala aj pár úspechov...upiekla som dva celkom vydarené koláče.
Prvý:
 |
| Iný jablkový koláč - z MKK |
Moje zmeny: 300g cukru vyšľahané s vajciami (kto by to miešal ručne :D), pridané neznáme množstvo postrúhaných jabĺk, ale cez pol kila a...trochu takej múky, trochu takej... :D podávala som nejaké zbytky a už si nepamätám aké. No asi tam bola polohrubá, hrubá, nejaká celozrnná i špaldová a potom ešte pohánkové vločky jeden malý balíček (chcela som sa ich zbaviť, aby mi ich nezožrali mole), no a to som určite prekročila rámec gramáže a ešte som pridala strúhaný kokos, ktorý sa mi tiež presúšal v skrinke a nie a nie ho dojesť. :D Celkom sa divím, že ten koláč sa dal jesť. Piekla som ho na plechu na papieri v horkovzdušnej rúre hodinu pri 160°C. Po upečení som ho potrela jahodovou marmeládou a poliala polevou z kakaa a Hery (lebo Hera je pečenie :D).
Pohánkové vločky boli trochu tvrdšie, ale...keby som vedela ako, upiekla by som zas. :D No absencia pomeru múk odkazuje, že ďalší koláč bude úplne iný.
Druhý
Nuž, a čo by som ešte aspoň v skratke pridala. Snáď len to, že to dnešné počasie ma vydesilo. Zrovna včera som sa tešila nad naším políčkom, že tam čosi raší (v pravidelných rozostupoch...to ozaj nebude plevel, ten nie je taký ukáznený) a že prízemné mrazíky neodradili rebarboru. A dnes taká smršť. Tak ak toto rebarboruška prežije, budem rada. A ešte som zasiala jedlú chryzantému a mizunu (do truhlíku do skleníka) a do toaleťákových roliek som si nasiala aj paradajky, uhorky, cuketu, pór, šruchu a ružičkový kel. Možno som si mala začať predpestovávať priesady skôr, ale...nebol čas. A s hrôzou som zistila, že dačo mi požralo macešky - jedného vinníka som našla: slimejš odporný. :( Kurník šopa, bodaj by pomrzli! (Tí slimáci!!!)
Jéje Majo, to máte větší zásoby než pekárna.-))) Hrnečku vař znám, taky už mi párkrát v troubě přetetekla bábovka:-D:-D Chlebík vypadá pěkně, tak mě napadlo, že by se dal využít jako vana pro panenky:-)))) A s koláčem mi teda fakt děláš chutě! :-D
OdpovedaťOdstrániťMaji, u tebe se vždycky nasměju :-)
OdpovedaťOdstrániťKe chlebu mám zatím poznatky, že celozrnná mouka vždycky hůř kyne, chce víc prohřát. A chleba se propadá, když má moc droždí - on jakoby překyne až sám sebe neunese. Většinou dávám třeba půl normální chlebový mouky a půl celozrnný. Špaldovou miluju, ale v obchodech je dost drahá.